November

Čnosť: POSLUŠNOSŤ  I

Prvosienky  (3 – 4 ročné) – poslúcham starších

Úvod:

  • V tomto veku deti poslúchajú rodičov intuitívne, pretože dokážu rozpoznať v nich autoritu a chcú ich potešiť.
  • Odmala je vhodné kombinovať požiadavky s úvahou nad tým, čo sa od nich vyžaduje. To znamená, aby sa bežné príkazy dávali spolu s takými požiadavkami, o ktorých vedia, prečo ich robia. Napríklad treba odhodiť papiere do koša, aby trieda bola čistá. Aj keď príčinu a následok (za čím stojí požiadavka) ešte nedokážu pochopiť, pripraví ich to na budúcnosť.
  • Nie je dobré, aby deti počúvali ten istý príkaz veľakrát. Preto informácia, ktorú im dávame, musí byť:
    1. jasná – musia vedieť, čo sa od nich očakáva;
    2. v správnom momente – nie vtedy, keď sú nahnevaní,  podráždení alebo keď robia nejakú zaujímavú činnosť;
    3. pokojnou požiadavkou – podaná takým spôsobom, aby deti videli radosť, rozhodnosť, stálosť (vytrvalosť), ale hlavne veľa lásky a srdečnosti;
  • Poslušnosť a autorita sú vo vzájomnom vzťahu tesne pri sebe. na to, aby mohla byť u deti poslušnosť, je potrebná autorita starších. V týchto prvých rokoch sa rodičia musia usilovať o vyžadovanie a plnenie príkazov s láskou.
  • Mali by sme povzbudzovať ich poslušnosť, konkrétne popíšeme, čo spravili dobre, zdieľame ich pocity, zdôrazňujeme prínos daného skutku. Budú sa cítiť ocenení a „hodnotní“. Postupne rozvinú svoju identitu a upevnia svoju sebadôveru. Pochválime ich námahu pri uplatňovaní poslušnosti. Je to jedna z dôležitých úloh pri výchove. Musia vidieť jasne model správania.

Aktivity v triede:

  • Spolu s deťmi pozorujeme obrázok:
    • Čo hovorí otec svojim deťom?
    • Čo robia deti?
    • S kým je otec spokojnejší? Prečo?
  • Navrhneme hru o „poslušnosti“. Deti urobia to, čo im povie p. učiteľka. Príkazy musia byť jednoduché a ľahké: „otvor dvere“, „sadni na zem“, “ podaj túto ceruzku Jankovi“. Aby sa deti cítili dobre, p. učiteľka im musí ukázať, že je s nimi spokojná a šťastná. Hrdá na nich, že splnili svoju úlohu, ktorou boli poverení.
  • Môžeme deťom porozprávať rozprávku o Červenej čiapočke. Kladieme dôraz na scény, kde Červená čiapočka neposlúchla svoju mamu a dala sa do rozhovoru s vlkom. Na tomto príbehu ukážeme  aké  veľmi dôležité je poslúchať.

Aktivity doma:

  • Porozprávajte sa so svojím dieťaťom o tom, čo vidí na obrázku a čo robili v škole. Hrajte sa s ním hru na „najposlušnejšieho“.
  • Hra na „príkazy“. Najprv rodičia deťom dávajú sériu príkazov a potom sa zamenia. Dieťa dáva príkazy.
  • Spolu si môžete prečítať rozprávku o Červenej čiapočke. Teraz musíte klásť dôraz na starú mamu, aby sa dieťa naučilo poslúchať a rešpektovať aj iných členov rodiny.

Fialky (4 – 5 ročné) – počúvam keď mi niečo rozprávajú

Úvod:

  • V tomto veku deti poslúchajú rodičov intuitívne, pretože dokážu rozpoznať v nich autoritu a chcú ich potešiť. Od rodičov deti dostávajú istotu a lásku.
  • Od 4 rokoch je vhodné kombinovať požiadavky s uvažovaním o tom, čo sa od nich vyžaduje. Tým sa chce povedať, aby sa kombinovali bežné príkazy s takými požiadavkami, o ktorých vedia, prečo ich robia. Napríklad treba odhodiť papiere do koša, aby trieda bola čistá. Aj keď príčinu a následok ktoré súvisia s požiadavkou ešte nedokážu pochopiť, pripraví ich to na budúcnosť.
  • Deťom v tomto veku sa nemá dávať viac príkazov naraz, ale postupne. Takže najprv jedna vec a potom druhá.
  • Pre deti je ľahšie poslúchnuť, keď dospelí majú usporiadané správanie. Treba sa vyhýbať náhlym a nečakaným zmenám nálad. To, čo vyžadujeme od detí jeden deň, musíme aj druhý deň.
  • Aby sme dosiahli pozitívne výsledky s deťmi, je potrebné im poskytovať informácie:
    • jasné
    • vo vhodnom okamihu
    • s láskou
    • s pokojom
    • stálosťou
    • veselosťou v upratanom prostredí.
  • Je správne poďakovať deťom za to, čo z poslušnosti spravili dobre. Vedieť rozpoznávať spolu s deťmi, čo je dobré a čo nie.

Aktivity v triede:

  1. Pozorujeme obrázok a pýtame sa detí:
    • Čo robia deti na obrázku?
    • Čo robí učiteľka?
    • Počúvajú všetky deti?
    • Ak nedávam pozor, dozviem sa všetko, čo hovoria?
    • Keď my niečo rozprávame, páči sa nám, keď nás iní počúvajú?
  2. Môžeme sa zahrať hru, pri ktorej počúvame zvuky okolia. Všetci si zatvoria oči, budú potichu niekoľko minút. Potom každý povie, čo počul.
  3. Porozprávame krátku rozprávku a potom ešte raz, avšak niečo v nej zmeníme. Deti musia pozorne počúvať, aby našli chyby a povedali: „pomýlila si sa“.

Aktivity doma:

  1. Pozrite si s dieťaťom obrázok a spýtajte sa ho, čo robili v škole.
  2. Môžete sa hrať hru, že vypnete svetlo a budete šuškať slová, ktoré dieťa má zopakovať. Najprv nech hovorí otec, potom mama, poprípade ostatní členovia rodiny a dieťa musí uhádnuť kto a čo hovorí?
  3. Snažte sa v rodinnom kruhu o dialóg založený na počúvaní a rešpektovaní toho  kto rozpráva (neskákať do reči).

 

Konvalinky (5 – 6 ročné) – sedím za stolom, až kým nedojem

Úvod:

  • Dieťa v tomto veku intuitívne rozpoznáva autoritu svojich rodičov. Postupne, ako rastie, sa cíti byť sebou samým a začína mať svoju vlastnú iniciatívu a dokazuje druhým, že vie robiť veci podľa seba.
  • Je dobré spojiť požiadavky s logickým odôvodnením toho, čo požadujeme. Dieťa si začne vnútorne utvrdzovať pravdy (logické vysvetlenia) a vďaka tomu poslúchne.
  • Učiť poslušnosti si vyžaduje koherenciu života tých, čo učia. Čiže čo hovorím, to aj žijem. Nemôžem sa správať podľa toho, ako sa momentálne cítim, a tým meniť svoje správanie (nálady) a požiadavky nečakane (jeden deň požadovať veľa vecí a druhý deň nič).
  • Na dosiahnutie pozitívnych výsledkov u detí v tomto veku sa musia dávať príkazy:      s jasnosťou, vo vhodnom momente, s láskou, pokojnou požiadavkou, stálosťou a veselo v upratanom prostredí.

Aktivity v triede:

  1. Pozrieme si spoločne obrázok a navrhneme nasledujúce otázky:
    • Aké postavy sú na obrázku a čo robia?
    • Skončili s jedením?
    • Kto sa postavil? Prečo to spravil?
    • Môžeme sa postaviť od stola, keď sme ešte nedojedli?
  2. Zahráme si divadielko v triede. Deti rozdelíme na skupinky a každá skupinka obeduje za stolom. Nikto sa nepostaví dovtedy, pokiaľ všetci členovia rodiny nedojedia.
  3. Deti nakreslia celú svoju rodinu, ktorá sedí za stolom a obeduje. Potom zavesíme tieto výkresy po triede, aby nám pripomínali, o čo sa snažíme počas týchto dvoch týždňov.

Aktivity doma:

  1. Pozorujte a komentujte obrázok so svojím dieťaťom.
  2. Aby sme dosiahli cieľ, dieťa potrebuje oporu, pomoc a príklad svojich rodičov a súrodencov. Budú jeho vzormi, naučia ho, aby sa nepostavilo od stola, pokiaľ všetci nedojedia.
  3. Musíte oceniť pozitívnu námahu, ktorú vynaloží dieťa, aby dosiahlo tento cieľ, pretože je veľmi ťažké zostať dlho sedieť.

Poslušnosť II

Prvosienky – s úsmevom robím veci, ktoré mám urobiť (druhé dva týždne)

Zapamätať si:

  • Musíme vyžadovať od detí veci, aj keď ich ešte nechápu, a postupne im to vysvetľovať.
  • Vysvetlenia vo väčšine prípadov vedú k poslušnosti – efektívnosť vo výchove.
  • Poslušnosť môže vyžadovať osoba, ktorá je pre dieťa autoritou.
  • Príkazy majú byť: jasné, vo vhodnom okamihu, radostné, upokojujúce a láskavé požiadavky.
  • Musíme vždy uznať ich snahu a prejavený záujem.

Aktivity v triede:

  1. Pozrieme si obrázok a položíme deťom nasledujúce otázky:
    • Čo robia deti? Sú všetky spokojné?
    • Prečo je spokojná pani učiteľka?
    • Čo má spraviť dievčatko potom, ako si zavesí kabát?
    • Čo urobia deti, keď skončia svoje práce?
  2. Môžeme sa zahrať hru „na grimasy“. Keď dáme nejaký príkaz, deti sa majú usmiať. Poukážeme na to, ako sa cítia pri nich druhí. Po druhýkrát budú prehnane plakať. Zároveň využijeme túto hru na svalovú gymnastiku na tvári.
  3. Ďalšia aktivita „semafor“. Kartón, nám predstavuje semafor – červený kruh na jednej strane a zelený na strane druhej. Deti pred vstupom napr. na toaletu stoja v rade. Ak je zelená, môžu vstúpiť, ak je červená, trpezlivo čakajú, nesťažujú sa, ale sa usmievajú.

Aktivity doma:

  1. Požiadajte dieťa, aby porozprávalo, čo vidí na obrázku. Dajte mu porozumieť dôležitosti poslušnosti, aby boli druhí vďaka tomu radostní.
  2. Ukážte mu príklad v rodine: Mamička poprosí otecka, aby jej pomohol urobiť prestieranie stola. Otecko sa usmeje a spraví to.
  3. Zakaždým, keď si dieťa spomenie na toto predsavzatie a poslúchne s úsmevom, treba ho povzbudiť k ďalšej poslušnosti.

Fialky – s radosťou poslúcham na prvé slovo (druhé dva týždne)

Zapamätať si:

  • Dieťa intuitívne poslúcha rodičov, pretože uznáva ich autoritu, ktorí sa k nemu správajú s láskou.
  • Oplatí sa spájať požiadavky s odôvodnením toho, čo požadujeme.
  • Koherentné správanie dospelých uľahčuje poslušnosť dieťaťa.
  • Aby dieťa mohlo poslúchnuť, musí vedieť, čo sa od neho požaduje a čo má spraviť. Dospelí by mali poskytnúť jasné, stručné a s láskou vyslovené informácie.
  • Musíme poďakovať a povzbudiť dieťa za námahu, ktorú vynaložilo, keď poslúchlo.

Aktivity v triede:

  1. Pozorujeme obrázok a dávame deťom nasledujúce otázky:
    • Čo hovorí starý otec Lole? A čo od jej brata?
    • Kto z nich poslúchne?
    • Je Lola šťastná? Prečo?
    • Myslíš, že aj starý otec je šťastný? Prečo?
  2. Počas týchto dvoch týždňov budeme deťom zdôrazňovať, aby sa usmiali zakaždým, keď poslúchnu.
  3. Môžeme sa zahrať hru na „poslúchanie“. Učiteľka dáva deťom viac príkazov (na trénovanie si pamäti), ktoré vykonajú na prvé slovo. Napríklad: otvor dvere, zasuň stoličku, nakresli na tabuľu domček . . .

Aktivity doma:

  1. Spoločne si pozrite obrázok so svojím dieťaťom a požiadajte ho, aby Vám porozprávalo, čo robili v triede.
  2. Vo veku štyroch rokov je poslušnosť spojená s odôvodňovaním. Spoločne uvažujte nad tým, čo má urobiť a týmto spôsobom sa naučí chápať, prečo musí urobiť to, čo od neho vyžadujete.

Konvalinky – pozorne počúvam druhých (druhé dva týždne)

Zapamätať si:

  • Dieťa poslúcha, lebo intuitívne uznáva autoritu svojich rodičov.
  • Ako dieťa rastie, vyvíja sa v ňom vlastná iniciatíva.
  • Na to, aby si dieťa osvojilo čnosť poslušnosti, je dôležité, aby to bolo spojené s uvažovaním/rozumom (aby dieťa vedelo prečo sa to od neho vyžaduje).
  • Je dôležité aby deti videli u dospelého súvislé a stále konanie (koherencia).
  • Príkazy majú byť: jasné, vo vhodnom okamihu, radostné. Kombinovať náročnosť s nežnosťou a láskou.

Aktivity v triede:

  1. Pozrieme si spoločne obrázok a položíme deťom nasledujúce otázky:
    • Čo robia deti?
    • Čo robí stará mama?
    • Počúvajú všetky deti pozorne?
  2. Je dobre povzbudzovať deti, aby vedeli hovoriť verejne, pred ostatnými deťmi. požiadame ich, jedného po druhom, aby vyrozprávali nejaký príbeh všetkým deťom. Ostatné deti sa učia pozorne počúvať.
  3. Môžeme dať príležitosť nejakému dospelému, aby vyrozprával príbeh alebo rozprávku. Kladieme dôraz na rešpekt a pozornosť, ktorú musíme vynakladať vo vzťahu k starším.

Aktivity doma:

  1. Porozprávajte sa spolu so svojim dieťaťom o tom čo vidia na obrázku, a čo robili v triede.
  2. Je dobre podporovať chvíľky na rodinné besedy/stretnutia, aby každý mohol povedať druhým o svojich veciach. Týmto spôsobom sa deti naučia nielen zdielať, ale aj počúvať.
  3. Večer pred spaním porozprávajte svojmu dieťaťu príbeh alebo rozprávku, ktorú si spoločne s ním vyberiete.