„Keď hovoríme o rešpekte vo výchove detí a o tom, že by deti mali mať pred dospelými rešpekt, to znamená, že rešpekt majú mať nie preto, že sa dospelého boja, ale preto, lebo si ho vážia,“ /Pavel Kopřiva/
Ako rodičia, tak aj učitelia a vychovávatelia chceme pre deti v živote a vo výchove to najlepšie, chceme ich naučiť byť čo najlepšou verziou seba samých. Každý dobre poznáme zlaté pravidlo: „Čo nechceš, aby druhí robili Tebe, nerob ani Ty im,” preto: „Čo chceš, aby druhí robili Tebe rob aj Ty im.“
Rešpektovať deti znamená nemať k nim mocenský a manipulatívny vzťah. Nie je to vedenie k poslušnosti trestami a príkazmi, ale rozvoj k samostatnosti a zodpovednému správaniu. V rešpektujúcej komunikácií ide hlavne o vzájomné rešpektovanie oboch účastníkov tak ako dieťa učiteľa, tak je dôležité, aby aj učiteľ rešpektoval dieťa. Vo vedení a výchove detí sme si vedomí, že vo veľkej miere práve iba rešpektom a vlastným príkladom môžeme deti naučiť rešpektujúcemu správaniu. Deti musia mať skúsenosť a zážitok rešpektujúceho správania sa od dospelých. Existuje niekoľko zásad rešpektujúcej výchovy, ktorých sa pri vedení a výchove detí pridŕžame:
- Držať sa prítomnosti (komunikácia „tu a teraz“, vyhýbať sa pripomínaniu minulých chýb, varovaniu, provokovaniu)
- Držať sa problému – vyhnúť sa hodnoteniu osoby (snažiť sa o to, aby sa dieťa cítilo v komunikácií bezpečne)
- Sprostredkovať zmysluplnosť (obmedziť príkazy a pokyny, jasne sprostredkovať informáciu)
- Dávať priestor (ponúknuť schopnosť voliť a rozhodovať sa, spoluúčasť na riešení situácií a možnosť voľby)
- Zamerať sa na pozitíva (zamerať sa nato, čo dieťa zvládlo, v čom bolo úspešné, ocenenie, pozitívny opis)
- Brať do úvahy emócie (empatia, snaha porozumieť pocitom druhých)
- Pri zadávaní požiadavky šetriť slovami (podať jasné, stručné informácie a naše očakávania)
- Dávať si pozor na tón hlasu (rešpektovanie musí ísť ruka v ruke s primeraným tónom hlasu)
Na základe týchto zásad majú deti v našej materskej škole umožnené rozvíjať sa, rásť a dosahovať plnosť svojej jedinečnej osobnosti, tak ako to potrebujú a ako je im to najprirodzenejšie.
„Rešpekt je súčasťou skutočnej lásky.
Je to stav, keď dovolím dieťaťu robiť veci ináč, ako ich robím ja.“
/Pavel Kopřiva/
