Náš syn Maťko, ktorý bol úplne prvým škôlkarom v našej škôlke ma teraz 17 rokov a bol rok na štipendijnom pobyte na strednej škole v USA. Vrátil sa teraz počas Korony. A na druhy deň ako sa vrátil som prišla ráno do jeho izby a na kriedovej tabuli na skrini bolo napísane Gal:2,20. Do dnešného dňa tam každý deň pribúdajú nové a nové súradnice z Biblie. Ako matka si viac nemôžem priať. Je jedno v akej okolnosti sa naše deti v živote ocitnú. Dôležitá je viera, že Boh má na všetko riešenie. A túto vieru je dôležité pestovať od útleho detstva. Či v rodine, alebo v našej škôlke

 Ďakujem všetkým učiteľkám, ktoré sprevádzali svojim láskavým prístupom naše deti v škôlke pri prvých krôčikoch v ich viere.

Čo pre mňa a pre naše deti znamená, znamenala naša škôlka? Hlavne spoločenstvo. Tu si naše deti našli také silné kamarátstva, že pretrvali dodnes (majú 18). A nielen to. Tu sme vybudovali priateľstvá aj my, rodičia. Tu sa položili základy rodinného spoločenstva, v ktorom žijeme a učíme sa žiť dodnes.

Najlepšia škôlka. Výnimočná. Postavená na pevnom základe… Vybudovaná na silnej túžbe rodičov po dobrom a hodnotnom vzdelávaní ich detí, na modlitbách, práci i slzách… Nech je požehnaním pre každého, kto do nej vstúpi.

Keď som sa zamýšľala nad tým, čo tak vystihuje našu škôlku – a teda hlavne pani učiteľky, zišli mi na um slová z Písma:  “Niekto dáva priehrštím, a ešte mu pribúda….” (Príslovia 11,24). Naše deti dostávali lásky ozaj priehrštím, nie iba nejaké odrobinky alebo zvyšky. Ďakujeme za to, že p. učiteľky nešetrili svojim časom, talentami i povzbudením, ale dávali to najlepšie a zasievali malé semienka, ktoré možno ešte len začali klíčiť a strom z nich vyrastie až o pár rokov. Verím ale, že už teraz im to Pán odmení a bude im pribúdať lásky, trpezlivosti i síl….A sŕdc, v ktorých bola zanechaná nezmazateľná stopa. Tie naše k nim určite patria.

Oveľa viac ako len vynikajúca škôlka